Mitóza
Somatické (telové) bunky organizmov sa delia mitózou označovanou ako nepriame delenie.Mitóza zabezpečuje rovnomerné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek.Výsledkom delenia sú 4 bunky s rovnakým počtom chromozómov ako mali materské bunky.
Význam mitózy je nepredstaviteľný. Tento proces zabezpečuje konštantný počet chromozómov vo všetkých somatických bunkách mnohobunkového organizmu. Vznikajú ňou všetky nové telové bunky, ktoré nahrádzajú staré a poškodené. Umožňuje rast tkanív, pletív, orgánov i celému organizmu.
Mitóza prebieha v niekoľkých dobre mikroskopicky odlíšiteľných fázach. Jednotlivé fázy plynule prechádzajú jedna do druhej, preto v mnohých prípadoch nemožno medzi nimi určiť ostrú hranicu.
Fázy mitózy:
1. Profáza
- chromozómy hrubnú a stávajú sa viditeľnými = špiralizujú sa a kondenzujú
- zaniká jadierko a rozpadá sa jadrová membrána
- formuje sa mitotický aparát - centrioly putujú k opačným pólom bunky a medzi nimi vzniká deliace vretienko
2. Metafáza
- vrcholí špiralizácia chromozómov (chromozómy sú v tejto fáze najlepšie pozorovateľné)
- chromozómy sú usporiadané v centrálnej rovine – ekvatoriálnej (rovníkovej) rovine
- pozoruje sa pozdĺžne rozdelenie chromozómov, ktoré sú spojené ešte v mieste centroméry
3. Anafáza
- dochádza k rozdeleniu centromér a ku skracovaniu mikrotubúl deliaceho vretienka
- nastáva rozchod sesterských chromatíd k pólom bunky
4. Telofáza
- nastáva dešpiralizácia chromozómov
- tvorba jadrovej membrány a obnova jadierka
- zaniká deliace vretienko
Po delení jadra nasleduje delenie bunky – cytokinéza. Uskutočňuje sa dvojakým spôsobom:zaškrtením bunky v strede (u živočíšnych buniek) alebo tvorbou platničky (u rastlinných buniek). Tá rastie zo stredu bunky k okrajom bunkovej steny.